Ukončenie I. svetovej vojny a vznik Československej republiky priniesol so sebou úplnú reorganizáciu.V školskom roku 1918/1919 bola maďarská Vyššia obchodná škola zrušená a v jej budove sa založila nová Československá obchodná akadémia. Prvý riaditeľ novozriadenej školy inž. Rudolf Dolínek začal svoju činnosť 8. augusta 1919. Výsledkom jeho úsilia (množstvo ťažkostí od náboru žiactva, cez nedostatok slovenských učebníc, až po zostavenie profesorského zboru) bolo otvorenie prvého ročníka slovenskej obchodnej akadémie 22. septembra 1919.

Náplň vyučovania sa od začiatku prispôsobovala poslaniu školy i zvyklostiam na podobných školách v Čechách. Okrem odborných predmetov, akými boli obchodná náuka, kupecké počty, účtovníctvo, korešpondencia, náuk o tovare, krasopis, rýchlopis a strojopis sa škola usilovala dať žiakom aj všeobecné vzdelanie zaradením predmetov: slovenčina, dejepis, zemepis, občianska výchova, s dôrazom na cudzie jazyky: nemčina, francúzština, ruština, rumunčina.

Od januára 1931 bol vymenovaný za riaditeľa v Bratislave. Jeho nástupca, profesor nemčiny Jozef Fischer, bol chorľavý, a tak namiesto neho školu viedol PhDr. Ján Müller, ktorý bol od augusta 1933 menovaný za riaditeľa. Mohol sa opierať o dosiahnuté výsledky ústavu. Po viedenskom diktáte 3. novembra 1938 dostal za úlohu presťahovať školu do Prešova, kde však sám na nej už neúčinkoval.

V Košiciach z poverenia Maďarskej národnej rady začal organizovať obnovenie maďarskej Vyššej obchodnej školy jej bývalý profesor Árpád Hegedüš, ktorý vyučoval tiež na košickej škole pre rokom 1918 a potom pôsobil v Miškovci. Za krátky čas trvania školy počas maďarskej okupácie Košíc bolo veľa organizačných ťažkostí. Menil sa názov školy z obchodnej akadémie na vyššiu obchodnú školu a od školského roku 1940/1941 postupne od 1. ročníka na strednú obchodnú školu. Zmena názvu školy zaznamenala aj úpadok úrovne školy. Prejavilo sa to jednak v zúženej náplni odborných predmetov, ale najmä v obmedzení vyučovania cudzích jazykov; len čiastočne zostala nemčina a ako druhý „cudzí“ jazyk sa vyučovala slovenčina, postupne sa úplne odbúrala francúzština, angličtina, rumunčina a ruština.

Pre vojnové udalosti na jeseň roku 1944 sa prerušilo vyučovanie na všetkých košických školách.

Vyučovanie sa začalo 4. apríla 1945 v budovách na Moyzesovej ulici a čiastočne aj v miestnostiach bývalej maďarskej Vysokej obchodnej školy na Kováčskej ul. 26. Postupovalo sa vo vyučovaní približne podľa náplne z predvojnových rokov, s postupným obnovením vyučovania viacerých cudzích jazykov. Vedenie školy prevzal Štefan Tóbik ako dočasný riaditeľ.

V rámci všeobecnej reorganizácie sa košická obchodná akadémia a obchodná škola od školského roku 1949/1950 premenovala na vyššiu hospodársku školu s pričlenenou dvojtriednou hospodárskou školou s vetvou podnikovou a družstevnou, a vo vyššej hospodárskej škole s vetvou správnou (od šk. roku 1950/1951 s vetvou finančnou a správnou).

Na začiatku školského roku 1949/1950 sa uskutočnila prestavba a Obchodná akadémia sa pretvorila na Vyššiu hospodársku školu. Pribudli všeobecnovzdelávacie predmety (náuka o štáte, filozofia, fyzika a chémia). Odborné predmety sa obohatili o techniku a metodiku plánovania, o československé štátne a správne právo, o predmet finančné hospodárstvo, o hospodárske spektrum a správne praktikum.

V školskom roku 1953/1954 sa Vyššie hospodárska škola premenovala na Hospodársku školu v Košiciach. Z jej vznikom sa otvára štúdium na dvojročnej hospodárskej škole. Štúdium sa rozdelilo na vetvu priemyslu a miestneho hospodárstva. Škola mala jedenásť tried: štyri prvé, tri druhé a po dve tretie a štvrté. Riaditeľom školy bol Zoltán Létay.

Od 1. septembra 1955 sa vytvorila pri Hospodárskej škole v Košiciach Hospodárska škola pre pracujúcich s päťročným štúdiom hospodárskej školy, ktorá postupne zriaďovala večerné a diaľkové, elokované a iné formy štúdia pre pracujúcich

Od školského roku 1954/1955 Hospodárska škola sa vnútorne členila na vetvu priemyselnú a vnútorného obchodu. Od roku 1956/1957 boli jednotlivé triedy označené odbormi: ekonomika obchodu a výkupu, financovanie a národohospodárska evidencia, organizácia a technika výkupu priemyselného tovaru (tento len jeden školský rok), ekonomika priemyslu, vnútorný obchod, ekonomika a plánovanie priemyslu.

V školskom roku 1958/1959 sa zúžili odbory špecializácie na ekonomiku obchodu a výkupu a na financovanie a národohospodársku evidenciu.

V školskom roku 1960/61 sa pod vedením riaditeľa Tibora Figuša začala prestavba Hospodárskej školy počnúc prvým ročníkom v študijnom odbore všeobecná ekonomika. Názov školy sa 1. februára 1961 zmenil na Strednú ekonomickú školu.

Na základe Zriaďovateľskej listiny Východoslovenského národného výboru zo dňa 4. októbra 1963 sa Stredná ekonomická škola pre pracujúcich organizačne oddelila a od 1. septembra 1966 sa presťahovala na Ráškyho ulicu a pretvorila sa na druhú Strednú ekonomickú školu v Košiciach, ktorá popri večernom štúdiu mala i triedy denného štúdia so špecializovanými odbormi.

Dňa 16. júla 1964 bola škola presídlená z Moyzesovej ulice do školskej budovy na Opatovskej ceste 25, ktorej priestory neboli ešte dokončené. 1. septembra 1964 sa v 5 pavilónoch a telocvični začalo vyučovanie.

Od školského roku 1964/65 v jednej triede 1. ročníka bol zavedený študijný odbor – ekonomika zahraničného obchodu (táto špecializácia bola do roku 1970). Na Raškyho ulicu prešiel tento odbor od školského roku 1971/1972.

Školský rok 1969/70 sa začal už v novej budove na Solovjevovej ulici. Škola mala 22 tried so špecializáciou všeobecná ekonomika. Z každého ročníka dve triedy mali odbor cudzojazyčná korešpondencia-sekretárske práce.

Aj v ďalších rokoch pretrvával zo strany žiakov veľký záujem o túto školu. Zaviedli sa ďalšie odbory, a tak v školskom roku 1975/76 tu študovalo 724 žiakov v 4-ročnom štúdiu boli študijné odbory: všeobecná ekonomika – 1 trieda s vyučovacím jazykom maďarským, zahraničný obchod, cudzojazyčná korešpondencia; v 2-ročnom dennom pomaturitnom štúdiu: výpočtová technika a spracovanie informácií.

V dňoch 20. až 22. mája 1976 sa na škole uskutočnili celoštátne preteky žiakov stredných odborných škôl v stenografii, v písaní na stroji a stenotypii 174 súťažiacich žiakov).

V ďalších školských rokoch sa celkový počet žiakov denného a večerného štúdia pohyboval okolo 1200. Napríklad v školskom roku 1980/1981 tu vyučovalo 62 učiteľov v 20 triedach denného štúdia, 14 večerného, 7 diaľkového a v jednej triede pomaturitného štúdia. Riaditeľom školy bol Štefan Ondrej

Kladný vplyv na získanie nových poznatkov a skúseností zo strany pedagógov i žiakov mali bezpochyby družobné styky so strednými ekonomickými školami v Prahe a Miškolci.

Rok 1989 bol rokom zmien v spoločenskom, politickom a hospodárskom živote našej krajiny. Stredná ekonomická škola na Solovjevovej 61 sa od roku 1990 vracia k pôvodnému názvu Obchodná akadémia. Za cieľ si dáva pripravovať absolventov pre trhové hospodárstvo, schopných vykonávať rôzne ekonomické činnosti spojené so získavaním a spracovávaním informácií v oblasti výroby, zásobovania, marketingu, manažmentu, personalistiky, vedenia administratívy, účtovníctva a finančného hospodárenia.

V školskom roku 1991/1992 začalo pracovať nové vedenie školy pod vedením Ing. Magdalény Gregorovej. V tomto roku študovalo na škole 1044 žiakov; z toho 845 dievčat a 107 chlapcov, 92 popri zamestnaní a to v 27 triedach denného štúdia.

Zmeny súvisiace s prechodom na trhové hospodárstvo vytvorili podmienky na nové učebné odbory, nové učebné plány a osnovy, ktoré sa odrazili v nových formách a metódach výchovno-vzdelávacieho procesu. Demokratizácia spoločnosti našla svoje uplatnenie v novom prístupe k žiakom a práci s nimi.

V školskom roku 1993/1994 po prvýkrát v histórii školy prebiehali praktické maturitné skúšky vo všetkých zložkách – účtovníctvo, hospodárska korešpondencia, cudzí jazyk – na osobných počítačoch.

V roku 1999 sa stal riaditeľom školy dlhoročný člen pedagogického zboru – ekonóm Ing. Peter Országh. Pod jeho vedením sa škola transformovala na modernú vzdelávaciu inštitúciu zameranú na rozvoj odborných a jazykových kompetencií a praktických zručností žiakov. Potreba pripravenosti absolventov na modernú ekonomickú prax viedla k rozvoju odborných ekonomických predmetov ako účtovníctvo, spracovanie informácií na počítači a cvičná firma. K zlomovým dátumom v histórii školy pod vedením Ing. Országha patrí rok 2003, kedy škola zorganizovala prvý medzinárodný veľtrh cvičných firiem krajín V4, zavedenie bilingválneho štúdia v roku 2011 a rozvoj duálneho vzdelávania od roku 2019. Od školského roku 2002/2003 patrí účasť na európskych projektoch Comenius, Leonardo da Vinci, International Visegrad Fund a Erasmus+ k pravidelným aktivitám zameraným na rozvoj praktických zručností a jazykových kompetencií žiakov aj učiteľov školy.

Žiak sa učí premeniť teoretické vedomosti na praktické priamo na pôde zamestnávateľa.
Zamestnávatelia zapojení do duálneho vzdelávania:

• TATRA BANKA, a.s. 
• Spoločnosť 247.sk, s.r.o. 
• OERLIKON BALZERS COATING SLOVAKIA s.r.o. 
• CB ECONOMY s.r.o. 
• TWO WINGS s.r.o.

Slávnostná akadémia pri príležitosti 125. výročia založenia školy sa konala 29. 03. 2023 v Štátnom divadle za účastí mnohých významných hostí, zástupcov KSK, mesta Košice a úspešných absolventov školy.

Tu si môžete pozrieť fotografie z udalosti.